V Slovenskej republike je právo odborovo sa organizovať zakotvené v Ústave SR, ktorý upravuje právo každého slobodne sa združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov.

Odborové organizácie tak vznikajú nezávisle na štáte a obmedzovať počet odborových organizácií je neprípustné, rovnako ako zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví.

       V praxi prevládajú prípady, kedy vznik a činnosť odborových organizácií je skutočne vedená s cieľom zlepšenia hospodárskych a sociálnych podmienok zamestnancov. Spravidla na začiatku celého procesu stojí skupinka najmenej troch zamestnancov. Týmto krokom sa však výpočet novo dosiahnutých právomocí odborárov nekončí a zamestnanci môžu pristúpiť
k ďalšiemu kroku, ktorým je tzv. sociálny dialóg, alebo tiež kolektívne vyjednávanie. Kolektívne vyjednávanie možno z hľadiska úpravy                        v pracovnoprávnych predpisoch charakterizovať ako jednu z metód vzájomnej komunikácie medzi zamestnávateľom a príslušnou odborovou organizáciou  pri riešení mzdových práv a ostatných práv v pracovnoprávnych vzťahoch. Cieľom kolektívneho vyjednávania je uzavretie kolektívnej zmluvy. Postup kolektívneho vyjednávania, uzatvárania kolektívnej zmluvy, riešenie sporov medzi účastníkmi, postup pri štrajkoch a výlukách je daný zákonom                  o kolektívnom vyjednávaní. Sociálny dialóg na všetkých úrovniach slúži na to, aby sa partneri spolu rozprávali, rokovali a nachádzali riešenia aj cestou kompromisov, pretože zamestnanec a zamestnávateľ sú na sebe závislí a jeden bez druhého nemôže existovať.

       Dá sa teda konštatovať, že byť odborovo organizovaný je neodmysliteľnou súčasťou pracovnoprávnej ochrany zamestnancov. Členstvo v odboroch predstavuje ústavné právo občanov – zamestnancov slobodne sa združovať na ochranu svojich ekonomických a sociálnych záujmov. Členstvo v odboroch patrí medzi chránené osobné údaje v zmysle zákona o ochrane osobných údajov.  

Spracoval:

Mgr. Miroslav Šuňal