Pretože zamestnávateľ pristúpil k nariaďovaniu výmeny nočných zmien za ranné, musíme sa vyjadriť do tretice aj k tomuto nezákonnému kroku zamestnávateľa.
Najprv zacitujem zo Zákonníka práce.

§ 97ZP
Práca nadčas
(1) Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Takže ak nedôjde k dohode teda k súhlasu zamestnanca
s takýmto postupom znovu sa jedná o prácu nadčas s tým, že zamestnávateľ bez súhlasu zamestnanca nariaďuje hneď aj náhradné voľno zamestnancovi, čo je v príkrom rozpore so Zákonníkom práce.
Takýto postup vyžaduje tak súhlas zamestnanca , ako aj súhlas zamestnávateľa a ani jedna strana si nemôže svojvoľne vykladať ustanovenia Zákonníka práce.

§ 121ZP
Mzda za prácu nadčas
(1) Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku.
(3) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnancovi patrí náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala; v tom prípade zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1 nepatrí

Navyše pracovné rozpisy/ režimy podliehajú súhlasu odborovej organizácie, bez jej súhlasu zamestnávateľ nemôže svojvoľne zmeniť pracovný rozpis ktoréhokoľvek zamestnanca, ktorý ho má dopredu pridelený.

§ 87ZP
Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času
(1) Ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas.

(2) Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo po dohode so zástupcami zamestnancov rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce. Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Priemerný týždenný pracovný čas počas tohto obdobia nesmie pritom presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas. Rovnako môže byť rozvrhnutý pracovný čas pre určité organizačné útvary alebo druhy prác.

Na záver musím skonštatovať, že toto správanie zamestnávateľa je len výsledkom lojality jednej odborovej organizácie k zamestnávateľovi a dlhodobé zatváranie očí
nad problémami zamestnancov na výrobných prevádzkach.
No zároveň je prínosom , keď sa už k tomuto stavu nemôžu prizerať predsedovia niektorých rodiek tejto odborovej organizácie vo výrobe a predseda ZO ECHOZ pri Slovnaft, a.s. musí aspoň alibisticky zaujať nejaké stanovisko.