ROZHOVOR S PREDSEDOM OZ ČLEN
Môžu dnes ešte zamestnanci veriť odborom? Zákon umožňuje ich korumpovanie
11. 11. 201914:27Slovensko Ekonomika Ekonomika z lokality Slovensko
Zjednodušene povedané, niektoré firmy sa napriek vysokým ziskom stále snažia získať viac na úkor svojich zamestnancov a keď sa postavia na odpor, vyhodia ich na výstrahu ostatným. Odbory, ktoré by mali zamestnancom pomáhať, si neplnia svoju úlohu.
Predseda odborovej organizácie OZ Člen Ján Sýkora, ktorý pred prepustením pôsobil aj ako člen dozornej rady v Slovnafte, nám porozprával o pomeroch v podniku, ktoré fungujú aj v iných firmách na Slovensku. V súčasnosti sa so zamestnávateľom súdi už dva roky.
Prečo ste založili nové odbory?
Pôsobil som aj v pôvodnej odborovej organizácii ECHOZ Slovnaft, tá je organizovaná pod Konfederáciou odborových zväzov. Zmeniť systém v rámci starej organizácie je ťažké. Pôvodné odbory nerobia nič proti organizačným zmenám, keď sa znižujú počty zamestnancov, keď sa outsoursujú firmy a tak ďalej. Za úspech považujú, keď zamestnávateľ zruší menej pracovných miest, ako chcel.
Odbory OZČlen vznikli v roku 2017, ako reakcia na nespokojnosť so zamestnávateľom kvôli pracovným podmienkam. Zistili sme, že po desiatich rokoch máme slabšiu kolektívnu zmluvu ohľadne niektorých benefitov.
Išlo najmä o prepúšťanie alebo aj výšku platov?
Aj aj, ale tých problémov je viac. V Slovnafte sú na slovenské pomery celkom dobré platy, ale 50 kilometrom od nás je rovnaká fabrika s približne rovnakou ekonomikou a tam zamestnanci zarábajú trikrát viac ako u nás. Majú tiež úplne iný systém odmeňovania. A to je problém celého Slovenska, všade sa zarába trojnásobne menej.
Nemôžeme porovnávať len priemerný zárobok na Slovensku, porovnajme si jednotlivé firmy s ich zahraničnými pobočkami. Západ nám stále uteká, tam zamestnanci totiž vyjednávajú. U nás aj keď zamestnávateľ navonok pridá nejaké percentá základnej mzdy, z iného vačku zamestnancom zase zoberie.
Z nášho pohľadu zamestnávatelia majú dosť peňazí na to, aby vyplácali rovnaké mzdy ako v porovnateľných podnikoch na západe. Zisky Slovnaftu sú dlhodobo od sto do dvesto miliónov eur. Otázka je, že v akom pomere sa má prerozdeliť časť z pridanej hodnoty, ktorú spolu tvoria zamestnanci, manažment a podnik, a čo má ostať akcionárom. Čo je oprávnený zisk? Sto miliónov? Dvesto, tristo? Zisky firiem rastú, ale platy zamestnancov sú stále plus mínus rovnaké. Potom sa vytvára tá nerovnosť. Bohatí sú bohatší a zamestnanci sú stále na tom istom.
Aké boli iné problémy napríklad?
Napríklad pracovný čas. V roku 2013 Slovnaft pristúpil k organizačnej zmene, kedy znížil počty operatérov približne o štvrtinu a zároveň predĺžil pracovný čas. To je nepochopiteľné najmä na prevádzkach, kde je vysoká psychická záťaž. Vtedy sme mali 35,5 hodinový pracovný týždeň, po novom je to 37,5 hodinový podľa zákonníka práce. V obdobnej fabrike sa pracuje na päť smien, u nás v Slovnafte na štyri. Stále sme na minimálnych stavoch, to je nesmierne stresujúce a vyčerpávajúce.
Máme niekoľko podaní na Inšpektoráte práce a teraz sa to všetko rieši. Sú to problémy, ktoré staré odbory prosto nechceli riešiť a vedúci funkcionári nám rozprávali, že všetko je v najlepšom poriadku. Teraz zisťujeme, že všetko nie je v najlepšom poriadku a dávajú nám to za pravdu aj Inšpektoráty práce.
No a pri spomínanom prepúšťaní, zamestnávateľ dával ešte v čase kolektívneho vyjednávania zamestnancom podpisovať zmluvy s novými podmienkami a odbory nič neurobili. Čoraz viac sme presvedčení, že funkcionári z odborov o všetkom vedia a ticho spolupracujú so zamestnávateľom.
Prečo pôvodné odbory nič nerobili?
Odbory chcú byť s podnikom za dobre.
V rámci legislatívy zamestnávatelia môžu odborovým organizáciám dávať rôzne benefity a uzatvárať dohody. Odbory za benefity od firmy musia dodržiavať sociálny zmier, alebo aspoň nežiadať toľko, koľko žiadajú zamestnanci, neorganizujú štrajky atď. No a zamestnávateľ si jednoducho spočíta, že sa mu radšej oplatí zaplatiť odbory, prípadne uvoľniť funkcionárov s náhradou mzdy, než zvýhodniť zamestnancov. Zjednodušene povedané, radšej dá 100-tisíc eur odborom ako desať miliónov na platy zamestnancov (napriek tomu, že na to firma má.)
Z ROH po páde komunizmu vznikli samostatné organizácie, privatizáciou získali majetok a sú dnes celkom bohaté. Jednotlivé zväzy sú podielnici v jednotnom majetkovom fonde. Vlastnia napríklad časť rekreačných zariadení, podniky, sieť hotelov SOREA, niekoľko budov ROH a postupne to rozpredávajú.
Dá sa to chápať tak, že v praxi sa z obhájcu zamestnancov (odborov) stal akýsi mediátor, ktorý sleduje skôr vlastný profiť?
Áno, dá sa to tak povedať.
Takže, keď firma prepúšťa zamestnancov, neznamená nutne, že sa jej nedarí a nemá peniaze, ale jej zámerom je ušetriť ešte viac a „zefektívniť“ výrobu na úkor menšieho počtu zamestnancov, ktorých si nechá?
Áno. Firma sa vždy snaží ušetriť a zefektívniť. Len aj z pozície firmy treba rozmýšľať trošku profesionálnejšie a nepozerať na to len cez peniaze.
V Slovnafte je najdôležitejšia skúsenosť. Tí, ktorí odišli, boli skúsení zamestnanci, robili tu 20-30 rokov. A zamestnávateľ urobil takú vec, že dosadil vedúcich prevádzok kvázi na to, aby „udržiavali poriadok“, teda aby potlačili nespokojnosť zamestnancov. No a zamestnanci sa otočili chrbtom, tí ktorí mohli, išli do predčasného dôchodku. Odmietli sa podieľať na „zvyšovaní produktivity“ alebo sa učiť ďalšie veci (za rovnaký plat).
My sme vtedy zamestnavateľa varovali, že sa blíži generačná výmena, že prídu slabé ročníky a bude problém. A dnes firma má problém zohnať kvalifikovaných pracovníkov. Prijímajú ľudí aj bez chemickej školy. Slovnaft síce zase rozbieha učilištia, ale deje sa tak päť minúť po dvanástej. Mám pocit, že sa tu vytráca skúsenosť. Treba si uvedomiť, že v Slovnafte sa stávajú nečakané situácie, potom sa hľadajú ponaučenia, ale jednoznačne tu vzniká riziko.
Veľký rozdiel je aj v ohodnotení učňov. V tej istej firme v Rakúsku 50 km odtiaľto dostávajú učni počas štúdia v prvom ročníku 800 eur, a v štvrtok ročníku 1600 euro, dostáva navyše letný plat, zimný plat v tej istej sume, plus odmeňovanie za skúšky.
U nás majú učni hradené ubytovanie, stravu a možno nejaké malé peniaze, presné čísla neviem, ale je to určite obrovský rozdiel. Sme jeden región, hranice v EÚ už nie sú, tak neviem v čom je problém. Zamestnanci tej istej firmy v jednom regióne by mali byť rovnoprávni, nie?
Treba si uvedomiť, že zamestnávatelia chodia na rôzne školenia v komunikácii so zamestnancami, aby vedeli utíšiť ich nespokojnosť. Svojho času nám hovorili, že je pretlak rafinérii a možno ju budú musieť zavrieť, pričom je jasné, že Slovnaft nikam neodíde, nakoľko je jeden z najväčších hráčov a stojí za ním silná postava slovenskej oligarchie, pán Világi. Slovnaft je zlaté vajce a pán Világi ho určite neodstaví. A keď sa firma predá, z pohľadu odborov je mi to jedno, stále majú hájiť práva a potreby zamestnancov.
Vás teda vyhodili kvôli tomu, že ste založili nové odbory?
Áno, ten hlavný dôvod uvádzaný vo výpovedi bol, že som vo svojom mimopracovnom čase vstupoval do objektu zamestnávateľa a odborovou činnosťou vyrušoval zamestnancov pri práci, čím som závažným spôsobom ohrozil bezpečnú prevádzku Slovnaftu.
Ale dnes vám zamestnávateľ môže povedať hocičo ako dôvod na prepustenie. Keď chce, niečo si vymyslí. A niekedy vám nemusí povedať ani nič. Po prepustení môže zamestnanec do dvoch mesiacov podať žalobu na súd a prvé pojednávanie súdu sa uskutoční až o rok. Väčšinou to odborári vyhrávajú, ale až po troch-štyroch rokoch. A presne o to zamestnávateľovi ide, aby zdržal ten proces. Myslí si, že to prepustený zamestnanec nevydrží finančne ani psychicky.
Možnosť odborovej činnosti je garantovaná ústavou. So zamestnávateľom sa ale nedalo dohodnúť. Nemohol som vykonávať odborovú činnosť počas pracovnej doby ani po pracovnej dobe v priestoroch firmy. Tak sa pýtam, ako a kedy som to mal teda robiť? Defacto nikdy.
Do určitého času nám zamestnávateľ dovoľoval kontrolu bezpečnosti ochrany zdravia pri práci (BOZP), takže len v tomto prípade sme mali možnosť vstúpiť do podniku. Avšak v podmienkach sme mali zakázané rozprávať sa so zamestnancami o otázkach BOZP. Takže sme tade mohli len ticho prejsť a podstatu práce sme nemohli vykonávať.
Žiadali sme odstránenie tejto diskriminácie. Zamestnávateľ uviedol, že to nikto nekonštatoval, konštatovať to môže totiž len súd. Musíme podať žalobu a čakať niekoľko rokov na rozhodnutie súdu.
Ak by nás Slovnaft nechal pôsobiť, možno získame viac ľudí ako pôvodná organizácia a potom by sme my mali právo vyjednávať a určite by sme žiadali viac pre zamestnancov. Stále síce fungujeme v oklieštenej forme, do podniku sa nevieme dostať. Zamestnávateľ mojou výpoveďou vystrašil ostatných zamestnancov, ktorí nepoznajú zákon tak dobre.
Je veľa nezávislých odborov, ktoré takto dopadli. Zamestnávateľ sa takto väčšinou správa k nezávislým odborom. Napríklad v automobilke KIA sa stala podobná situácia, aj keď sú organizovaní pod OZ KOVO.
Spomínali ste, že v minulosti s vami robil rozhovor istý denník, no článok nevyšiel pre „nariadenie zhora“.
Áno. Dnes je ťažké riešiť tieto veci aj preto, lebo sa o tom nehovorí verejne. Silní ekonomickí hráči majú podchytené viaceré média a kto uverejní článok očierňujúci svojho akcionára-inzerenta?
Videli sme to aj pred rokom aj rok pred tým, keď sme robili protesty. Bola to „smiešna situácia“. Prišla aj jedna z najväčších televízii a otočili sa na päte ešte pred tým, ako sme začali.
Niekto im zavolal a stopol ich?
Áno, jasné. Veľké firmy majú na svojich komunikačných oddeleniach ľudí, ktorí poznajú novinárov.
Môžu dnes teda zamestnanci či už v tejto alebo v iných firmách ešte veriť odborom?
Je dobré sa nad tým zamyslieť. Vidíme to aj v iných firmách, kde vznikli nezávislé odbory, či to je Stredoslovenská energetika, Nové odbory energetikov a tak ďalej.
Aj v tých starých odboroch je dosť veľká nespokojnosť u niektorých odborových funkcionárov s tým, ako to prebieha. Len otázka je, či sa im chce zmeniť systém, či chcú vystúpiť z odborov a niesť potom tortúru postupu zamestnávateľa, alebo sa na to len s nevôľou pozerajú.
Keď chce zamestnanec niečo zmeniť, treba založiť nové nezávislé odbory? Alebo má aj iné možnosti?
Dnes keď chcete založiť odbory, tak vám právnik povie, „nezakladajte odbory, lebo vás vyhodia“. Tu je otázka, či sa nemá zväčšiť ochrana odborov.
Ľudia nechcú prísť o prácu, čo je pochopiteľné, ale keby sa postavili tomu strachu, mohli by veľa získať. Majú na to právo. Politici nemôžu dvíhať platy v súkromných firmách. Na to sú odbory.
Všetci Slováci by si mali uvedomiť, že sami zamestnanci majú v rukách obrovskú moc a nemusia čakať na politikov alebo niekoho iného. Stačí podpísať prihlášku do odborov, platiť členský príspevok, čo je symbolická suma a môžu vyjednávať o svojich podmienkach. Sami si môžu zvýšiť životnú úroveň. Takže moc leží na zemi, ale nikto ju nezdvihne.
*Požiadali sme o vyjadrenie spoločnosť Slovnaft aj odborovú organizáciu ECHOZ Slovnaft, ale neodpovedali.
