Povinnosti zamestnávateľa pri záťaži teplom.
Pracovné prostredie – 4. časť – Mikroklimatické podmienky
Mikroklimatické podmienky v pracovnom prostredí zahrňujú teplo, chlad, vlhkosť vzduchu, prúdenie vzduchu, sálavú teplotu strojov, strojových zariadení, materiálu a stien. Medzi tieto podmienky môžeme zaradiť aj prašnosť pracovného prostredia.
Teploty v pracovnom prostredí, či už nízke alebo vysoké, ovplyvňujú výkonnosť každého zamestnanca a v neposlednom rade vplývajú aj na jeho zdravie. Extrémne vysoké i nízke teploty negatívne ovplyvňujú nie len výkon, zvyšujú chybovosť vo výkone, ale podieľajú sa pri vzniku pracovných úrazov.
Aby bol zamestnanec chránený, upravuje ochranu zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci § 37 zákona č. 355 / 2007 Z. z. Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia nepriaznivé účinky faktorov tepelno – vlhkostnej mikroklímy na zdravie zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť:
- posúdenie záťaže teplom a chladom pri práci,
- pri dlhodobom výkone práce dodržiavanie prípustných hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy v závislosti od tepelnej produkcie organizmu zamestnanca,
- pracovné podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekračovaná únosná tepelná záťaž na pracoviskách, na ktorých nemožno dodržať prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy z dôvodu tepelnej záťaže z technológie, ako aj na iných pracoviskách počas dní, keď teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni presahuje 30 °C,
- pracovné podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekračovaná prípustná záťaž chladom,
- dodržiavanie prípustných povrchových teplôt pevných materiálov a kvapalín, s ktorými prichádza do kontaktu pokožka zamestnanca,
- vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky, ochranný odev a pitný režim pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom.
Pri nadmernej záťaži teplom a chladom je zamestnávateľ povinný zabezpečiť aj ďalšie opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov. Zabezpečovanie opatrení pri nadmernej záťaži teplom a chladom pri práci z dôvodu tepelnej záťaže z technológie je zamestnávateľ povinný po dohode so zástupcom zamestnancov upraviť vnútorným predpisom.
Problematikou optimálnej teploty pracoviska, prípustnou rýchlosťou prúdenia vzduchu a prípustnou relatívnou vlhkosťou vzduchu pre jednotlivé druhy prác sa zaoberá taktiež Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 554/2007 o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci. V tejto vyhláške sú okrem iného uvádzané príklady činností, ktoré sú zaradené do jednotlivých tried práce, napr. 1a, 1b atď. a k nim sú vyjadrené rozsahy optimálnych a prípustných hodnôt mikroklimatických podmienok pre teplé a pre chladné obdobie roka.
Teplé obdobie roka je obdobie s priemernou dennou vonkajšou teplotou 13 °C a vyššou. Ak klesne priemerná denná teplota počas dvoch po sebe nasledujúcich dní pod 13 °C, tak sa obdobie hodnotí ako chladné obdobie roka.
Uvádzame príklad:
Do skupiny 1a sa zahrňujú tieto činnosti:
- práca posediačky s minimálnou pohybovou aktivitou (administratívne práce, kontrolná činnosť v dozorniach a velínoch),
- práca posediačky spojená s ľahkou manuálnou prácou rukami a ramenami (písanie na stroji, práca s PC, jednoduché šitie, laboratórne práce, zostavovanie alebo triedenie drobných ľahkých predmetov.
Pre tieto druhy činností je pre teplé obdobie roka optimálna teplota 23 – 27 °C a prípustná teplota 20 – 28 °C. V rámci chladného obdobia roka je optimálna teplota 20 – 24 °C a prípustná teplota 18 – 26 °C.
Na posúdenie vlhkosti vzduchu sa používa označenie relatívna vlhkosť, ktorá udáva pomer hustoty vodnej pary v skúmanom priestore k hustote pary, ktorou by bol vzduch nasýtený pri tej istej teplote.
V tabuľke si ukážeme vzťah teploty, relatívnej vlhkosti vzduchu a pracovného výkonu pri stredne ťažkej až ťažkej práci.
Sálavé teplo v pracovnom prostredí vychádza zo všetkých okolitých plôch pracoviska, akými môžu byť napr. steny, dlážka alebo z rozžeraveného zdroja (horúci kov, rôzne žiariče a pod). Sálavá teplota pôsobí na zvýšenie celkovej telesnej teploty zamestnanca a preto je nevyhnutné, aby zamestnávatelia vytvárali pre takto pracujúcich zamestnancov vhodné pracovné podmienky. Zamestnanci pracujúci pri sálavom teple, napr. hutníci, si vyžadujú osobitú starostlivosť, musí im byť poskytnutá možnosť opustiť zaťažujúci pracovný priestor počas smernicami stanovenej doby, či zabezpečený pitný režim a pod.
Veľmi prašné prostredie takisto nepriaznivo vplýva najmä na dýchacie orgány a spôsobuje ich trvalé ochorenie. Takéto prostredie sa odporúča zvlhčovať, aby nedochádzalo k ohrozeniu zdravia zamestnanca.
Zdroj:
Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 554/2007 o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.