K §90 Zákonníka práce ods. 4 a 9 a 10 vyberáme. 
Rozvrh pracovných zmien a určenie začiatku a konca pracovného času môže zamestnávateľ urobiť len po dohode 
so zástupcami zamestnancov.
Ako z uvedeného vyplýva zamestnávateľ síce môže ale nemusí podľa ods.10 určiť čas potrebný na očistu do pracovného času, avšak podľa ods. 4 tak nemusí urobiť len vtedy, ak mu to odsúhlasia zástupcovia zamestnancov. Teda ak niekto nemá započítaný čas na očistu v pracovnej dobe je to zodpovednosť odborovej organizácie.
Ešte raz zopakujem „určenie začiatku a konca pracovného času môže zamestnávateľ urobiť len po dohode so zástupcami zamestnancov“. Teda ak je predmetom dohody, že do pracovného času musí zamestnávateľ započítať aj čas potrebný na prezlečenie do ochranných a pracovných pomôcok a očisty zamestnanca v práci, ktorú pre zamestnávateľa zamestnanec vykonal, tak mu neostáva nič iné ako ho započítať. Problém môže nastať ak zamestnávateľ ponúkne vyjednávačom – zástupcom zamestnancov osobné výhody, ktorým neodolajú.
Na okraj uvediem aj § 220 ods. 2 ZP kde je uvedené: 
“V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení.“
Aj keď sa tento paragraf dotýka ôsmej časti ZP náhrady škody, môžme, ako zástupcovia zamestnancov z tejto definície vychádzať.
A na záver uvediem, že si netreba mýliť súbeh zmien v dĺžke 
15 minút s časom potrebným na očistu a prezlečenie. sú to dve rozdielne veci, aj keď Vás v minulosti presviedčali o tom, že máte všetko v tých 15 minútach súbehu pracovných zmien.